Zrkadlo

ZRKADLO

  Napadlo  ma, drahí spolužiaci,  zložiť pár veršíkov na tie  naše 70 ročné hlavy. Dúfam že to vezmete s  humorom, ako sa  na 70 – níkov patrí.

 V prvom rade si  spomeňme na  tých, ktorí  odišli  do  nenávratnej  večnosti.

- Bolo nás 36, veru  nie  jedenásť a náš  profesor Baran stál  vždy verne  pri  nás.

- Terka  Bosáková, tichá  nenápadná, odišla  ako  prvá do  toho  nenávratna.

- Imro  Čurný bol veselý  spolužiak , vždy  ho  bolo počuť,  ale  tiež  utíchol, však...

- A Janko Hatala, kto  by  bol povedal, že  bude  doktorom ? Škoda, že  jeho  žitia  šanca  padla  ako  kameň,  hodený  do  šanca.

- Húževnatá a čulá, hľadí na nás zhora a už  nie  je chorá - kto ? Marta Holtmanová

- Nuž Janko Marinčin sa  vždy  veľmi  náhlil, predbehol nás všetkých  do nebeských  výšin.

- Ďurko Roháľ bol vždy v triede stredobodom, škoda, že  nie je  medzi nami – už  vyjednáva  s nebom.

- Anka Rondziková , skromná  milá  deva, pomohla  každému  komu  bolo  treba.

- Maňa Tkačíková a Ľudo  Žarnovský  sú tiež na pravde Božej – odobrali  sa skoro. A kto na  nás  ešte z neba  pozerá ? Áno,  nezabudli  sme  ani  na  Janka Wilnera.

                                                 Zbohom drahí spolužiaci

- Janko Adamuščin – skromný spolužiak, kľudne  si  študoval a nerobil hurjavk. Ako sa  máš Janko ? Jeho  odpoveď : Ako – tak.

- Janko Babej  to sa musí nechať, bol už v mladosti fešák. Teraz sa nedá nikomu vytočiť, je z neho  múdry  muž – každý  z nás  to  musí  zočiť.

- Marienka Bocková dievča skromné, takou aj ostáva, tichá ale  driečna. A teraz  sa  čuduje: To  hovoríte  o mne ?

- Helenka Bogoľová, spievala jak slávik, krásu  rozdávala, veselo  sa  smiala, všetkých rada mala a verná  nám  ostala.

- Valika Čupová nosila dlhý chvost , chránila si ho  ako dáky  skvost. Jej hlavnou vlastnosťou skromnosť a nenáročnosť bola, nech sa na to pozeráme  zhora či zdola.

- Marienka Fecková bola tichá stvora – málo rozprávala – vážila  si slova.

- A náš Jožko Geffert, fotograf veliký, vie vám pri fotení porobiť fígliky. Napríklad urobí vám krásnu hlavu  novú, miesto  ruky pričaruje nohu.

- Adika Grofčíková,  fešná deva, robila  v škole vždy čo  nebolo treba. Vedela  vždy  všeličo  zariadiť  - veru na Adiku z nás  nemal nik. Dnes  sa  Adka pýta: „ Čo sú  kosti – slama ? Veď ja chcem byť naďalej svojim  synom  mama “

- Marienka Humeníková  - stratila sa vo svete. Prosím, povedzte nám kto a čo o nej viete?

- Ďuro Hrivňak – úsmevy na rozdávanie – má ich stále, nie je to len  zdanie.

- A Vlado Jančošek – taký nenápadný, pozrite  sa  teraz aký je parádny. Rád  hrá na  heligonku. Zahraš nám  aj  dnes?  Ak nie,  dáme  ti do vína  feferonku.

- Uhádnete kto  dokázal vravieť  múdre  slová ? Bola  to naša  Marienka Jačišinová. No a ešte  vedela, to  sa  musí  nechať, najlepšie zo  všetkých po nemecky šprechať.  Jednu veľkú  túžbu splnil jej  osud  hravý, bývať vo  veľkom hluku a smogu  Bratisla-vy.

- Chcete vidieť našu peknú prababičku ? Zaostrite všetci pohľad na Kostelnu Evičku Vyhráva na klavíri  krásne, spôsobne, vypočuli  by  sme  si ju  na koncerte najradšej  všetci  osobne.

- Náš  Štefan Marinko, dnes  musíme  povedať – kto by  bol uhádol, že nás  bude žehnať?

- Jožko Olejníček – niečo o ňom  viete ? Stratil sa  nám  v tomto  šírom  svete.

- A ukážte  zúbky ! Janko Petruš  velí, nech  sa pozriem všetkým  aké  máte  diery. Keď neposlúchnete, nuž  budete  pykať ! Veru  nebudete z chleba kôrky žvýkať.

- No a Andrej Pavúk, náš spiderman tretí aj teraz  dokáže  pochytať do  pavúčej sieti. On nemusí zúbky  ukazovať, za to môže svojej ženičke  ďakovať.

- Igor  Podhájecký, pochodil po svete, žltý  pupok nemal – dobre ho  umýval. Rád  si ulahodil. Uhádnete, koľko žien za  ručičku  vodil ?

- Anička Skurková s Helou vždy v dvojhlasoch vyspevovala na študentských plesoch. Poskladať veršíky, vylepšiť pesničkou ? To je -  no problém. Bežte za Aničkou.

- Paľko Šima spieva: „ Čo bolí to prebolí “ , načo by ste šli k pánu doktorovi. Poklopká, obhliadne aj recept napíše. Ale kde  je  zdravie ? Predsa  v nedohľadne.

- Ešte  máme medzi  sebou ďalšieho  zubára, ktorý tiež sa v zúbkach rád pošpára. Rudo Tokár, vojenský  hodnostár, mal  sa vždy  dobré , v každej  žitia  dobe.

- Úspešný, uznávaný, vyznamenaný Janko Šamudovský. „Tu ma  bolí, tu ma pichá tu  ma  niečo  španuje...“ – bežte  k nemu  on vám  povie čo vám  je.

- Helenka Tejová – rada hospodári – či doma, či v záhrade vždy  dobre navarí. Ideme k nej všetci, nech naleje deci !

- Košice  sú krásne mesto spieva Andrej Štefurik, do 50- tky sa tam schoval. Dovtedy ho z nás  nevidel  nik. Počkaj  kopicaru, dáme  ti na  sáru.

- Irenka Tvardziková , táto  skromná deva  aj  teraz  nám rada natrie s maslom  chleba.

- Helenka  Vašková na mestskom  úrade  pracovala, všetky  naše  poklesky dobre zaevidovala.

- Aj  Andrej Kmec  verne  s nami bojuje, aj napriek  zdravotným  problémom pohár  vínka  vypije.

- Hej, a prečo nemáme na pozdrave Aničku Čechovu? Kde sa nám podela, hľadajme tu  stvoru.

A veru nezabúdame ani  na  našu vernú Zorku Holubyovu.

Ale aj na Gabiku Milliovu a Boďku Teplicku.

Aj Monika  Gurská k našim verným  patrí – pekná  dáma, jak sa patrí.

Menej verná bola Magda Ladická a Ľudo Dráč. Stratili sa vo  svete a len občas  sa nám  ozvali, ale zvonky  vernosti našej  A – čke veľkú úlohu v nich  nehrali.

Aj keď vaše mená v zozname  neboli, máme  vás  všetkých  radi, za to, že  ste nám  verní ostali a občas  spomínali.

Nemôžeme  smútiť, veď  posúďte  sami, prehrýzli sme  sa  dvoma storočiami.

Veru nedáme sa len tak  ľahko zdolať, verím, že s úsmevom budeme ďalej životom putovať !

VŠETKO  DOBRE   VŠETKÝM 

                                               Anka Skurková - Ďuriková